Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

                                NA ZAČIATKU BOZK

 

             „Zľúbaj ma bozkami svojich úst.“ (1,2) Pieseň Piesní sa začína bozkom. „Milý rozhovor, ktorý sa začína bozkom!“ okomentoval svätý Bernard. „Nijaký, ani najmenší úvod. Nijaká príprava, nijaké predstavenie osôb, ako to býva v dobre zostavenej divadelnej hre. Je to úvod bez úvodu.“
            Svätý Cyril Jeruzalemský a svätý Ambróz zdôvodňujú, že vrúcne želanie nevesty „nech ma zľúba bozkami svojich úst“ sa plne uskutočňuje v Eucharistii. Je pozoruhodné, že v celej Veľpiesni už na žiadnom mieste sa nenachádza tak vrúcne vyjadrená túžba milej po bozku ako ju vyjadruje prvý verš.

             „Láska tvoja je lepšia nad víno.“ (1,2) Analógia lásky s vínom sa objavuje vo Veľpiesni viac ráz. Je tým vyjadrené, koľko jemného, silného, opojného a slávnostného je v láske. Svätá Terézia Ávilská píše: „Zdá sa, že ženích nechce neveste nič odmietnuť. Nech teda pije, koľko chce, nech sa opije všetkými tými vínami v Božej pivnici! Nech sa potešuje tými radosťami a nech sa nebojí, že sa jej niečo stane, keď bude piť oveľa viac ako jej dovoľuje jej slabá prirodzenosť!“ Aj o apoštoloch, ktorí boli naplnení Duchom svätým, niektorí hovorili „Sú plní mladého vína.“
            V hebrejčine, kde písmená sú zároveň číslicami, písmená slov vínotajomstvo dávajú to isté číslo. Slová láska, víno a tajomstvo sú takto spojené v predobraze a tak raz budú spojené v Eucharistii.

             „jak olej rozliaty je tvoje meno“ (1,3) Spojenie menaoleja vyvoláva predstavu Pánovho Pomazaného, toho, ktorý dostáva pomazanie olejom na znak preniknutia Duchom Svätým. Viliam zo Saint-Thierry precítil prežívanie milej takto: „tvoj olej obmäkčuje moju zatvrdilosť, zjemňuje moju hrubosť, uzdravuje moje slabosti...“ Olej zmierňuje bolesť, posilňuje telo, je zmierňujúcim balzamom. Taká je aj uzdravujúca Kristova láska.

             „Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty!“ (1,4) Milému z Veľpiesne sú prisúdené tituly Kráľa i Ženícha, tak ako neskôr i Ježišovi: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, keď je ženích s nimi?“ pýta sa Ježiš (Mk 2,19). Pilátovi, ktorý sa Ježiša pýta: „Si židovský kráľ?“, Ježiš odpovedá: „Sám hovoríš, že som kráľ.“ (Jn18,37)

            Aj milá dostáva vo Veľpiesni mnoho mien, raz predstavuje niekoho osobného – nevestu, dušu, inokedy celý národ, vyvolený ľud. Toto striedanie sa vyskytuje aj v iných častiach Biblie veľmi často. No nikdy vo Veľpiesni milá nedostane titul kráľovnej. Nech je akokoľvek milovaná a intímne zjednotená so ženíchom, nikdy mu nie je rovná. V nasledujúcej kapitole uvidíme, čo spôsobil v živote nevesty jej hriech – jeho následkom sa stalo vyhnanstvo, utrpenie, tma, vzdialenie sa od svojho Stvoriteľa.

(použitý zdroj: Blaise Arminjon: Veľpieseň)